Ako získať to čo naozaj chceme

stastna buducnost

Určite ste to už zažili. Zúfalo túžite po niečom. Úplne najklasickejší príklad je túžba po dieťatku keď neprichádza a nešťastne zamilovaný človek. Je zaujímavé ako sa s nami život hrá, a keďže ja som sa rozhodla pomáhať ženám na ich ceste za dieťatkom, tak mi dal život nádhernú príležitosť si práve túžbu v skutočnosti ochytať úplne zblízka. Prečo? No práve preto, aby som mohla napĺňať svoj zámer. Pomáhať ženám na ceste za ich vysneným dieťatkom. A tak som sa aj ja zamotala do osídiel bezhraničnej, všetko ovládajúcej túžby po niečom čo som v tej chvíľke nemohla získať. A tu je to čo som pri tomto dobrodružstve zistila.

Zo šprintu maratón

Hmmm čo tým myslím, no presne to čo píšem. Keď nás opantá takáto túžba, tak najprv nedokážeme myslieť na nič iné len na náš cieľ. Celé hodiny len snívame aké by to bolo. A často úplne zabudneme na seba. Na to ako sa cítime, na ostatné oblasti nášho života, na iné radosti. Čo nachvíľku vôbec nemusí byť zlé. Avšak, keď to trvá dlhšie a náš vytužený sen neprichádza, je to veľmi vyčerpávajúce a dokonca ničivé pre náš život. Je to o tom, že stratégia, ktorá sa hodí na šprint sa nehodí na maratón. Takže v bode, keď zistíme, že namiesto šprintu bežíme maratón za svojím snom, potrebujeme zmeniť taktiku. Neznamená to, že máme prestať bežať. Znamená to však, že máme prestať šprintovať. V realite to znamená, že potrebujeme prestať podriaďovať celý svoj život dosiahnutiu svojho cieľa. V prípade bábätka to znamená napríklad, že nelietať na dovolenku, pretože čo keby som otehotnela je prehnané. Nekúpiť si auto kabriolet, po ktorom túžim je prehnané. Behať za manželom s hodinkami pípajúcimi ovuláciu je prehnané.

Na druhej strane povedať si, že budem úplne normálne žiť tak ako som žila predtým, a keď to má prísť, tak to príde je tiež prehnané. Najmä preto, že je možné, že náš doterajší život je práve príčinou toho, že k tomu svojmu snu musíme bežať maratón.

Prečo šprint niekedy funguje

Vo všetkých oblastiach života, kde sme úspešné je flow a harmónia. To znamená, že nám tie veci proste nejako idú prirodzene a jednoducho od ruky. Je to akoby tade tiekla rieka a my sme sa jednoducho ako voda preplietali korytom.

Avšak sú oblasti, kde to tak úplne nie je a je to preto, že sme sa tam v niečom zablokovali. Do našej rieky, ktorá plynie padol nejaký balvan a my potrebujeme teraz pochopiť čo s ním.

Jedna možnosť je práve ten šprint, a je to ako keď voda v rieke odkotúľa kameň prúdom preč aby jej nebránil v pokojnom tečení. Alebo sa začne voda hromadiť a potom kamienok odkotúľa. To je práve ten prípad, kedy zafunguje šprint. Zapneme, nahromadíme energiu a ono sa to podarí.

To však samé dobre viem funguje len pre menšie kamienky. Čo keď nám v našej rieke pristál poriadny balvan… Stratégia budem robiť všetko ako doteraz, nám prinesie len to, že budeme neustále vrážať do balvanu, až sa nakoniec vysilíme a presvedčíme o tom, že ten bavlan sa nedá pohnúť. Áno môžme sa rozhodnúť, že teda tadeto cesta nevedie a začať tiecť na opačnú stranu, ale to je proti prírode preto to voda nikdy nerobí.

Najdôležitejšie je presunúť pozornosť s cieľu na seba

Takže čo sa oplatí začať robiť, prestať šprintovať. To znamená prestať venovať enromné množstvo energie, času, myšlienok a podriaďovať svoj život svojmu cieľu. Naopak je dobré začať sa sústrediť dovnútra, na to čo cítime, po čo túžime, čo by sme chceli. A hlavne dávať si otázku čo môžme urobiť preto, aby sme sa posunuli za naším cieľom. A aj keď nedostaneme priamu odpoveď hneď pri otázke. Do života nám začnú chodiť rôzne príležitosti. Kamoška nám povie, že niečo čítala. Vyskočí na nás nejaký príspevok na FB. Môžme začať sledovať zopár ľudí, ktorý sa touto témou zaoberajú. A môžme postupne testovať v našom živote stratégie, ktoré odporúčajú.

Ešte dôležitejšie je uvedomiť si ako a čo si myslíme a cítime

Uvedomili st si niekedy ako sme zacyklení, keď myslíme na to po čom túžime a stále nám to uniká? Poväčšinou si stále dokola prehrávame naše posledné skúsenosti s danou témou. Ten pocit bolesti a sklamania, keď to nevyjde. Lenže to čomu dávame našu pozornosť rastie a tak si do života priťahujeme neustále ten istý neúspech. Až pokým si neuvedomíme, že je čas rozmýšľať a cítiť sa inak na to, aby prišla zmena do nášho života. Takže ako na to? Najprv si to potrebujeme uvedomiť, že to je naozaj tak. Pristihnite sa ako opäť samovoľne myslíte na to, ako to nevyšlo, ako vás to bolí, ako ste sklamané, ako j vôbec možné že tie iné baby majú také šťastie a vy nie. Keď už ste sa pristihli tak to pozorujte. Myšlienky zmiznú. Čím ich však nahradiť? Spomente si na každú jednu pozitívnu situáciu v spojitosti s deťmi, svojou plodnosťou a štastím. A toto si prehrávajte v hlave vťdy namiesto tých pôvodných bolestivých spomienok. Začnite cítiť radosť v spojitosti s touto témou.

A skúška správnosti? Tá je jendoduché, keď opäť na ulici stretnete mamičku s dieťatkom zistite či cítie vďačnosť a to, že veď aj ja zachvíľku budem mať, aleo naopak vás pichne pri srdiečku. Obe sú v poriadku, buďme k sebe nežné, tá druhá len vraví, že ešte sme ten veľký kameň neobtiakli dostatočne na to, aby sme do svojho života pritiahli to po čom túžime.

Krásne tečenie…

Denisa Volekova
Mentorka úspešných žien na ceste za bábätkom. Sprevádza ženy na ceste nastavenia si psychiky, upratania si života, uvoľňenia tela a naštartovania hormonálneho sytému. Sama si prešla náročnou, ale úspešnou cestou za otehotnením.