Uncategorized

Posledný z Jediu

Komentovať

Dnes som bola na Star Wars 8 a v poslednej dobe si veľa drobností všímam ako v živote tak vo filmoch pretože niektoré pre mňa dôležité veci bývajú v nich krásne zobrazené. Nakoniec pred druhým prahom človek vidí aj smietku a pred vlastným ani poleno nie. A tak tu sú moje postrehy.

Bolo naozaj zaujímavé vidieť ako samovražedná, veľmi odvážna, akčná, náročná a narýchlo vymyslená akcia na záchranu odporu v podobe odpojenia sledovania na lodi tmavej strany síce priniesla kopu pekných scén, a vzrušenia, ale účastníkov len nechala vyčerpať kopu svojich síl a k ničomu neviedla. Teda vlastne viedla k prezradeniu druhého plánu a vyšším stratám. Naproti tomu pomalé rozvážne vedenie a riešenie Amilyn Holdo, ktorá si aj ako veliteľka dokázala zachovať ženskosť, by bez odhalenia prinieslo záchranu celej posádky prostredníctvom nebadanej evakuácie. Niekedy je naozaj lepšie odísť z boja ak sa dá vyhrať len za cenu veľkej straty. Pretože vrátiť a zopakovať boj sa dá vždy ak som neprehrala vojnu.

A post shared by Denisa Volekova (@dvolekova) on

A je zaujímavé ako sa mení Poe Dameron z mladého, odvážného a emóciami naplneného bojovníka na rozvážnejšieho, stále zapáleného ale vodcu, ktorý dokáže ustúpiť keď to je jediné rozumné riešenie a vtedy mu Leia prenecháva vedenie.

„Vodcom, ktorý vyhráva sa stanem vtedy keď dokážem prijímať riešenia bez emócií, chrániť svojich ľudí a ustúpiť keď je to dôležité, aby mi zostalo dostatok síl a zdrojov na bitky, ktoré môžem vyhrať.“

Druhou dôležitou vecou čo som si všimla je práve pojdnanie o sile, o tom, že Sila so sebou prináša zodpovednosť. Zodpovednosť za to ako Silu vo svojom živote používam. Či s láskou alebo hnevom, pretože všetko čo vyšlem sa mi rovnakou kartou vráti a tak čím mám viac sily tým silnejšie vysielam a silnejšie dopady sa mi vracajú naspäť. A preto je dôležité vedieť kontrolovať svoje emócie, inak ma môžu zničiť.

„That’s how we’re gonna win. Not fighting what we hate, saving what we love.“ The Last Jedi

A posledná veľká pravda je, že veľké peniaze sa naozaj dajú zarobiť len keď človek hrá hru so systémom a prispieva tak ku všetkej tej chudobe čo tento systém prináša. A aj keď bojuje na ktorejkoľvek strane prispieva k vojne a preto veľkou pravdou je

“It’s all a machine, partner,” he warns. “Live free, don’t join.”  The Last Jedi,

 

Uncategorized

Dobrodružstvo v obývačke alebo naozajstní hrdinovia

Komentovať

Začnem tak light dobrodružstvom z obývačky 🙂 pýtate sa a to už ako? No jednoducho existuje jeden vzácny človek a práve na slovensku ovenčený mnohými cenami z celého sveta, ktorý chodí po rôznych dobrodružných miestach a prostredníctvom svojho objektívu dokáže tieto skvelé zážitky sprostredkovať aj nám všetkým. Áno hovorím o režisérovi Paľkovi Barabášovi a jeho filmoch. Práve včera som sa vrátila z premiéry jeho nového filmu Sloboda pod nákladom, ktorý mal až filozofický rozmer, zrovna tento film je viac pre mamičky a keďže bola premiéra večer tak som Zachynka nevzala so sebou keď ho pozrieme spolu dám vedieť ako sa mu to páčilo. Film je o štyroch starých pánoch nosičoch, ktorí majú viac ako 60 rokov, ale do dôchodku sa ani omylom nechystajú a stále ešte nosia na chaty 50 a viac kilové náklady. Rozprávajú o svojej láske k horám a o životných pravdách aj o tom čo ich stále drží v takejto kondícií, toto mne pripadá ako úžasný príklad, ktorý môžme ukazovať našim deťom, že je možné robiť čokoľvek a v každom veku. Zaznelo tam aj zopár silných posolstiev, pre mňa osobne bola najcennejšia veta, ktorú povedal Paľko Barabáš osobne, ale nesie sa celým filmom a to, že nosiči vždy svoj náklad donesú, koľko si naložia toľko donesú, čo ich cvičí k veľkej vytrvalosti a tomu, že čo som si nabral a začal to aj dokončím, čo ja osobne považujem za jednu z najdôležitejších vlastností v živote. To že vás čakajú nádherné pohľady na Tatry v každom ročnom období, zahalené do rôznych mrakových závojov, to je niečo čo by sme sa cítili oklamaní ak by sme v Palinkovom filme nenašli 🙂 A tak ak milujete hory choďte 🙂 tu sú najbližšie predstavenia. Úžasné na Paľkových filmoch je aj to, že dokáže nafilmovaný materiál majstrovsky zostrihať, takže z toho ozaj urobí zaujímavý a napínavý film a nie nudný dokument. Preto veľmi odporúčam jeho filmy aj pre deti, keď po obede si všetci chcete oddýchnuť. Naše najobľúbenejšie sú tieto:

  1. Vysoké Tatry – Divočina zamrznutá v čase

Toto je u nás top, jeden čas asi dva týždne sme nepozerali nič iné, film je o našich Tatrách čo je úžasné, ale Palinkovi sa podarilo zachytiť úžasný život, ktorý v nich je a tak prekrásne štíty ožili medveďmi, vkmi, vydrami, kamzíkmi, svišťmi či rysmi. Tento film filmovali dva roky a materiál, ktorý dali dokopy je úžasný… Garantujem, že zostanete sedieť pri telke s deťmi a zaľúbite sa do našich Tatier, možno prvý raz možno opäť.

2. Omo – Cesta do praveku

Tento film sa Zachymu páčil pretože sú tam hrochy, cestuje sa tma na člne a je tam kopa zvláštnych ľudkov – černochov z osád, ktoré sú takmer úplne odrezané od civilizácie, čo bolo skvelé, že takto si môžme porozprávať o tom, že ľudia žijú rôzne a v rôznych kútoch sveta, tento sa odohráva v Afrike na rieke OMO. Priznávam, že my už tretí rok, chodíme raftovať a to s účastníkmi práve tejto expedície, čiže nám to je o to bližšie, ale myslím, že zaujme aj tak 🙂

3. Tepuy – Cesta do hlbín Zeme

Veľké dobrodružstvo opäť úplne iný, kontinent, krajina aj ľudia – jaskyniari. Tu sa to hemží vrtuľníkmi a zlaňovaním, chodením s čelovkami a naozajstným objavovaním miest kam stovky tisíc rokov, žiadna noha nevkročila.

Paľko má kopec ďalších filmov, ktoré stoja za pozretie, kľudne objavujte samy, je podľa mňa úžasné ukazovať deťom skutočných hrdinov, zo skutočného sveta a podnecovať ich predstavivosť čo by oni chceli vidieť, dokázať či zažiť 🙂

A jeden bonus, s Palinkom sme sa naposledy rozprávali či by neurobil nejaký ten kurz pre deti, aby dokázali tiež zachytiť svoje dobrodružstvá v prírode a on povedal áno, takže držte palce aby sa nám to podarilo zrealizovať! Bolo by to pre deti 2stupňa a vyššie tak ak by sa vám niečo také páčilo  napíšte do komentov, že by ste sa pridali. Tešíme 🙂

 

 

Uncategorized

Čo chcem prinášať svetu

Komentovať

Včera som pozerala film Nebezpečná krása o kurtizáne Veronike Franco a tam som si opäť uvedomila, čo chcem prinášať ženám. Chcem prinášať ženám poznanie ich vnútorného muža aj ženy a najmä schopnosť oddeliť tieto dve kvality a používať ich v správnych chvíľach a správnym spôsobom.

Poväčšinou má každá z nás nejaký spôsob akým reagujeme na situácie ako dosahujeme ciele. Náš svet je stavaný mužmi a tak mnohé spôsoby, ktoré hlavne úspešné ženy v práci preberajú sú mužské avšak žena, keď bude používať príliš veľa svojej mužskej energie, môže ju to aj zahubiť. Aj vo filme, keď Veronica v mužskom súboji veľmi potupí svojho protivníka a použije príliš veľa svojej mužskej sily, ten muž ju doženie pred súd a takmer ju to stojí život.

Naopak, keď jej matka hovorí, že je lepšou kurtizánou ako ona kedy bola, tak práve vtedy naráža na schopnosť Veronici používať svoju mužskú silu a vyzvať mužov do drobných súbojov, a obstáť v nich. Pretože bez mužskej schopnosti akcie a rozhodnosti, sme len bábkou v rukách druhých. A preto aj Veronica vďaka vnútornej mužskej sile zvládne situáciu keď jej francúzsky kráľ položí nôž na krk a ona namiesto toho, aby sa žensky zložila, zahrá s ním vyrovnanú partiu a potom prejde do ženy poddajnej vášnivej milenky a dokáže vďaka jednej noci zabezpečiť vojenskú podporu pre Benátky.

V Kurandere sa hovorí, že len žena môže inú ženu naučiť niečo o jej vnútornom, mužovi, pretože to zahŕňa prejdenie rôznych skúšok, kde si musíme siahnuť na hranice toho čo dokážeme. Strach je to čo nás najviac drží na mieste a bráni nám vykročiť a žiť svoje sny a tak naučiť sa pracovať so strachom a pochopiť spôsoby ako ho prekonať, zmeniť či dokonca použiť túto úžasnú energiu, to je niečo čo dokáže každú z nás posunúť za hranice toho čo je v našom živote možné a otvoriť bránu tomu čo sme si vždy želali aby sa stalo.

Avšak aj v takýchto skúškach je dôležité vedieť vnímať svoju ženskosť a učiť sa ako zapájať ženské kvality do mužských úloh. Pretože mužskú silu je dobré využiť krátkodobo, na výzvy alebo rázne činy, keď rozhodnutie už bolo urobené a teraz je dôležité urobiť krok. Zbaliť kufre a odísť, dať výpoveď, alebo naopak streliť gól, podpísať zmluvu či vypýtať si zvýšenie platu. Je to ja a cieľ a všetky prekážky medzi tým proste preraziť. Ale mnohé veci, ktoré zbytočne robíme mužsky nám prinášajú len oslabenie a problémy a tak je dôležité vnímať svoju schopnosť zapaľovať oheň v srdciach druhých, vytvárať z obyčajných vecí posvätné rituály, ktoré majú silu a neustále cítiť, lebo cit je základ každej ženy. Muži majú skratku do mozgu, ženy do srdca.

Áno takéto ženy by som si priala, aby chodili po našej zemi, cítiace čo je pre ne dobré, a schopné urobiť rázny krok ak je to úplne v rozpore s ich presvedčením, vzdelané a schopné rovnocennej partie s mužmi, ale zároveň aj poddajné, vášnivé, citlivé, schopné ukazovať a učiť láske mužov prostredníctvom milovania, nechať si pomôcť od mužov. Také ženy dokážu nasmerovať moc, ktorú držia v rukách muži tým správnym smerom. A ak môžem čo i len troškou prispieť k tomu, aby takýchto žien po svete chodilo čo najviac bude to pre mňa česť a potešenie.

Deti

Precítila som si čo potrebuje moje dieťa najviac: LáSKU a PODPORU

Komentovať

Je to zaujímavé, keď je človek dospelý nepamätá si už tak dobre čo bolo pre neho tým najdôležitejším keď bol malé dieťa a tak pri výchove svojich detí často tápame, čítame stohy kníh a príručiek a na všetko existujú minimálne dva protichodné názory a kopa vedeckých argumentov. A tak som už dlhšie obdobie celkom stratená čo je vlastne to najlepšie pre môjho synčeka.

Vždy a všade sa hovorí o láske, vtipné je, že väčšina z nás nemá ani len šajnu o tom, čo táto pravá láska znamená a ako ju naším deťom dať. Áno poväčšinou ju zažijeme pri narodení nášho dieťatka, ale ako sa dostať do tohto stavu, keď sme spojení so zdrojom, žijeme tu a teraz a naozaj prežívame pravú lásku? V škole to v každom prípade neučia ani na predôrodnej príprave v nemocnici. A tak som sa vydala hľadať ďalej postupom času som zistila, že existuje viacero spôsobov počnúc bubnovaním, tancovaním, drogami až po nehybné sedenie 2 a viac hodín. Úprimne toto nie sú úplne praktické návody, pre výchovu detí 🙂 Ja som nejakým zázrakom objavila Kristiána Beňa a jeho kurzy Matrix a vedomé bytie a Kvantoví rodičia, kde mi ukázal ako sa dá tento stav dosiahnuť behom sekúnd. Veľká vďaka Kristián! Z môjho zázračného sveta sa stal super zázračný, pretože keď som si dnes spomenula, že chcem na ceste reštauráciu tak mi smerovka Reštaurácia skočila priamo do cesty, ale späť k deťom. Deti a zvieratá majú tento kanál prirodzene otvorený a keď si ho ja otvorím môžem nádherne pozorovať ako sa obe skupiny prídu proste napiť z tohto zdroja. Ako dokážem nadviazať úžasný okamžitý vzťah s neznámimi deťmi, keď si rozumieme bez slov. A najmä ako môj synček je spokojný, usmievavý a zdravý. Ako sám dokáže používať svoju intuíciu a na neznámom kúpalisku, kde sme prvýkraát s istotou zaveliť že týmto smerom bude dobrá reštaurácia na obed a ona tam fakt je. Ako sa učíme robiť zázraky a keď sa naposledy porezal, tak pôsobením tejto čistej lásky sa mu ranka zacelila a prestala krvácať. Ja sama si dokážem hranie s ním užiť úplne inak. Kým som nebola napojená tak sa priznám mnohé jeho hry ma naozaj nebavili, pozerala som na hodinky, pretože som vedela, že ešte musím urobiť kopu vecí. Teraz – viem, že všetko má svoj čas, čokoľvek čo príde je ok a má nejaký zmysel a najmä je úplne jedno čo spolu robíme ja sa proste teším z jeho prítomnosti, z toho že ho môžem pozorovať a len tak byť s ním.

Druhý úžasný zážitok a poznanie som si oddniesla dnes zo semináru Denisky a Richarda – Prepis limbického odtlačku. Aj vám obom veľká vďaka, za všetky semináre, ktoré sme spolu absolvovali! Tu sme si zatancovali 🙂 a v spojení so zdrojom som si presnívala svoju minulosť. Je úžasné, že mozog verí tomu čo vidí aj keď je to len predstava a tak si každý z nás môže vytvoriť minulosť aj budúcnosť akú chce. My sme snívali o období od stretnutia mojich rodičov, cez moje počatie, pôrod, detstvo až po 18rokov. Čo som si ja najviac odniesla z tohoto bolo, že najdôležitejší a najpríjemnejší pocit z tohto obdobia, bol pocit podpory od mojich rodičov.Počnúc tým, že keď som sa narodila, tak na mňa čakal nádherný prsník, z ktorého som sa mohla dosýta napiť a teda hojnosť je vždy na doah ruky odo mňa. Ako aj to, že obaja pevne stáli za mojím chrbtom, akoby ma podopierali a pre čokoľvek som sa rozhodla – študovať zemepis, objavovať nové krajiny, maľovať či rozvíjať sa akmýkoľvek smerom, tak ma podporovali. A áno už som to čítala od mnohých osvietených učiteľov ako Osho či Naomi Aldort, ale naozaj si to precítiť bol úžasný zážitok. Táto podpora mi dala možnosť a silu nasledovať svoje poslanie na tejto zemi. Prinášala mi pocit, že nemusím nikomu dokazovať, že som dobré a poslušné dievčatko, ani to že som dosť dobrá vďaka prestížnej pozícii, samým jednotkám či skvelému autu, ale vlievala mi dôveru v samu seba, že ja naozaj najlepšie rozumiem tomu, čo je pre mňa dobré.  A najväčším povtrdením bol okamih, keď na moje 16 narodeniny som si predstavila chlapca, ktorý ma očaril a moji rodičia ma s dôverou nechali s ním ísť do izby a verili mi, že som na svoje prvé milovanie pripravená a budem si vedieť stanoviť hranice a viesť toho muža tak aby to bol pre oboch nádherný zážitok.

Áno takto chcem aby vyrastal môj syn s vierou v samého seba, s cítením samého seba, so spojením so zdrojom, ktorý ho povedie tou správnou cestou a ja ho budem na tejto ceste s radosťou sprevádzať, podpierať ho vždy keď to bude potrebovať a cez jeho rameno sa tešiť z jeho nádherného života.

Uncategorized

Som pracujúca mama a najdôležitejšie čo mám v živote sú vzťahy

1 komentár

Áno, nie je to ďalšie víťazstvo, dobre vykonaná práca, obchod môjho života, ani zachránený svet a nie je to ani kariérny postup, nie je to ďalší milión a nie je to ani moc. Ja som totižto žena a pre zachovanie rodu ma príroda stvorila tak, že pre mňa sú absolútne najdôležitejšie vzťahy. Sú to vzťahy s mojou rodinou, mojím partnerom, deťmi či rodičmi. A preto je pre mňa najvyššou prioritou byť pri dôležitých okamihoch môjho synčeka, uvariť pre partnera večeru, keď pozve domov zmánych, či odprevadiť k lekárovi mojich rodičov. Ale ak sa medzi vzťahy, ktoré sú pre mňa dôležité dostanú môj šéf, kolegovia, podriadení či zákazníci viem prejsť tú extra míľu aj pre nich. Možno sa niekedy stane že vyhrá moja rodina, a zákazník či šéf bude musieť počkať. Ale ja som vďačná žena a viem že tým čo čakali to inokedy vynahradím a stonásobne.

Vďaka tomu, že som žena dokážem zbližovať ľudí rýchlosťou blesku a preskočiť 5 rokov spoločného pitia na dvoch obedoch. Vďaka tomu, že som žena myslím na sviatky kolegov a donesiem domáci koláč aby sme sa v práci cítili viac ako doma a nie ako niekde, kde musíme byť lebo nás v zajatí drží hypotéka. Poviem Vám konkrétny príklad: pracovala som istý čas pre Boston Consulting Group (BCG) kam je veľmi ťažké sa dostať. Jeden z mojich šéfov ma najprv moc ani nechcel vziať, a mal pravdu pretože moje analytické schopnosti boli naozaj na hranici toho čo je BCG ochotné akceptovať, čo je mimochodom stále veľmi vysoko 🙂 Ale druhý šéf ho presvedčil a tak som sa dostala na prvý projekt k tomu neveriacemu šéfovi. A on zistil, že ten excel, mu doručím v štandarte, ktorý on potrebuj. A to čo dokážem urobiť s klientom, že obrátim najväčšieho odporcu projektu na najväčšiého promótera projektu a môj stream bude prvý implementovaný a skoro jediný používaný, to je pre neho schopnosť na nezaplatenie. Ja netvrdím, že sú tieto vlastnosti cennejšie ako tie mužské, ja tvrdím, že sú oblasti v ktorých práve ženy, svojou ženskou cestou dokážu dosahovať oveľa lepšie výsledky a naopak.

Napríklad jednou z najcennejších honôt spoločnosti je loajalita, či už je to v radách zamestnancov alebo v radách zákazníkov. Ženy sú nositeľkami loajality, pretože pre nich je veľmi dôležité udržať si partnera pri sebe aby sa o nich a ich deti postaral. Naopak pre mužov je hlavným cieľom zasiať čo najviac semienok. A v tom je tá krása, že každé pohlavie má svoju úlohu, pretože fungujúci a prosperujúci podnik potrebuje aj dobývať nové územia a rozširovať okruh svojich zákazníkov aj sa dobre starať o už existujúcich zákazníkov. A o tom je práve úspech zmiešaných mužsko -ženských kolektívov, ktorý bol už veľakrát vedecky dokázaný. (napríklad https://hbr.org/2011/06/defend-your-research-what-makes-a-team-smarter-more-women)

Áno muži a ženy sú rozdielni ale sme si rovnocenní. A tak ako jing a jang celý kruh dáva zmysel jedine vtedy, keď sú si tieto dve rozdielne polovice rovnako veľké a rovnocenné, ale presne opačne tvarované a sfarbené aby do seba zapadali. A tak ako jing a jang, v čiernej polovici je biela bodka a v bielej polovici bodka čierna. Tak každý muž má svoju ženskú časť a každá žena svoju mužskú. A teda dokážeme vládnuť a zvládnuť aj vlasntosti opačného pohlavia. Lenže ak sa snažíme bodkou premaľovať celú polovicu čo nám to prináša? Ja sama som si to skúsila na vlastnej koži, keď som využívala najmä tvrdé vyjadnávačské shcopnosti, priamy ťah na bránku, či tvrdú logickú argumentáciu. Moje telo pochopilo, že potrebujem prevažne mužské vlastnosti a začalo produkovať viacej testosterónu, než normálne. Skvelé zmluvu som uzavrela. Horšie bolo, že mi to tak rozhasilo môj cyklus (áno myslím menštručný použila som toto obávané slovo 🙂 a to ma donútilo zastaviť sa, zamyslieť a zmeniť smer. A vďaka tomu som ani nie do roku otehotnela, že som to ani tak rýchlo neplánovala, napriek tomu, že mi lekári od 14 rokov tvrdili, že to pre mňa bude problém.   Áno to, že sa snažíme vyrovnať mužom v mužských disciplínach mužským spôsobom nám berie to najcennejšie čo máme a to je zrodiť nový život. A keď sa nám to aj podarí tak na to aby sme sa im vyrovnali ďalej tak ho odkladáme do jasiel, ďaleko od nás a kradneme si hodinku dve ráno a večer. Deti sú budúcnosť nás všetkých a to ako sa budeme mať na staré kolená záleží od nich.

Áno som mama telom i dušou, ale predstava, že zostanem 3 roky so synčekom a budem sa venovať len a len jemu bola pre mňa osobnostne aj finančne neprijateľná. Ale aj predstava, že by som ho dala do jasličiek na x hodín preč odo mňa bola nemysliteľná a aj keď už má 4 roky a je jediný z okolia čo do škôlky nechodí stále si to neviem predstaviť. Stále snívam o tom, že budem mať kanceláriu, kde budem môcť pracovať a môj synček bude mať miesto vedľa mňa so svojím vlastným tabletom. Buď bude pri mne alebo zbehne dolu k ostatným deťom pohrať sa, vybehne do záhrady okopať stromčeky či odtrhnúť si paradajku, poobsluhuje zákazníkov vo firemnej kaviarni a potom zase pribehne naspäť. Snívam o tom, že tam budú starí rodičia, ktorý sa počas mojej práce budú s radosťou hrať a zabávať s deťmi, pretože deti im dávajú chuť do života a oni ich zase učia tolerncii a potrebám k starším – prirodzene. Snívam o firme z ktorej sa nebudem musieť previnilo ponáhľať domov, pretože bude mojím druhým domov, kde budú plne pokryté potreby moje aj mojich detí. Snívam o firme, kde deti budú môcť sledovať svojich rodičov pri práci a budú pre nich oni tými rolemodelmi namiesto všetkých supermanov a spidermanov. Snívam o firme, kde deti budú mať prístup všade a budú sa učiť spolu so svojim rodičmi, tak ako sa voľakedy deti učili remeslo od svojich rodičov v kovárni, na poli či v dielni. Snívam o tom, že všetky tie úžasné, múdre a profesionálne ženy, ktoré sa stali matkami budú môcť aj naďalej napĺňať svoje poslanie aj keď nie je v ich rebríčku na prvom mieste (a nikdy ani nebolo, inak by sa ženskými románmi nenazývali tie knižky o vzťahoch 🙂 pretože tu je skrytý potenciál, ktorý môže náš svet posunúť ďalej.

Keď sme prišli na to, že je rozumné vyrábať športové potreby pre mužov a ženy zvlášť a mužský neoprén nosiť naozaj nie je sranda ak máte via ako dvojky prsia. Pochopili sme, že deti patria do obchodov a reštaurácií je načase sa zamyslieť či by nebolo dobré vymyslieť aj ženské a mužské pracovné podmienky a pustiť naše deti k nám do kancelárií a tovární…

Tieto stranky su o zene menom Denisa Volekova, ktora si uziva to, ze je mamickou aj manazerkou a ma za ciel integrovat vsetky svoje zivotne role tak aby si ich uzivala.